Štrbské pleso 1952. T.O. Manila s českými kamarátmi

Na Music Open som si prečítala článok Krvavý potlach na severu... Zaujala ma časť, kde sa píše o krvavejšom, brutálnejšom celoštátnom potlachu v r. 1960 v Hrabušiciach na Slovensku. Skutočnosť bola taká, že potlach začiatkom augusta pred 62 rokmi nebol krvavo potlačený a vlastne ani vôbec nešlo o potlach.

 Vďaka stretnutiam Tramp clubu Bratislava, kde sa pravidelne raz mesačne stretávame trampi a kamaráti vo veku 40 až vyše 90 rokov, sa poznám aj s trampami zo starých bratislavských osád. Svoje osady zakladali a vyrážali na vandre od prvej polovice minulého storočia. Ich spomienky, fotografie a zápisky z kroník sú pre mňa zdrojom poznatkov pri zaznamenávaní histórie trampingu z čias ich mladosti.

Jeden z nich - Andy (nar. 1933) z T.O. Manila ma pred pár rokmi oslovil, že by rád dal na pravú mieru ako to bolo s údajným surovým zásahom a rozohnaním potlachu v Hrabušiciach. Roky o tom čítal a počul rôzne zveličené aj nepravdivé vyjadrenia. On ale tieto udalosti zažil. Nemal vôbec dôvod zastávať sa vtedajších mocných, ale chcel vyvrátiť nepravdivé fámy. Urobila som s ním rozhovor a napísala článok. V ňom Andy priblížil pozadie udalostí. Tieto spomienky aj boli uverejnené v slovenských trampských časopisoch Severka a Trampský spravodaj. Ako to teda bolo?

Bratislavská trampská osada Manila (zal. v r. 1947) začala chodievať na letné prázdninové či dovolenkové vandre do Vysokých Tatier a do Slovenského raja. V lete 1952 začali dovolenku na Štrbskom plese. Stretli tu trampov z Čiech aj Moravy. Skamarátili sa tam so Šlajfom a Tonym Koukalom z Prahy, s Usmanom a Renáčom z Brna a ďalšími.

Miestny správca im vtedy dovolil zatáboriť na ostrovčeku na plese, kam si nanosili drevo na oheň. Večer si urobili „svätojánske ohne“ – zapálili sviečky, dali ich do prázdnych pohárov od piva a tie vložili do člna. Takto aj s gitarami sa plavili po jazere. Tak krásne hrali a spievali trampské pesničky, že o desiatej večer ich zo zotavovne na brehu ampliónom vyzývali zamestnanci, aby už skončili, lebo pacienti nechcú za ten svet ísť spať!

Vznikli priateľstvá a tak každý ďalší rok už plánovali letný vander opäť spolu. Tatry ale boli pre nich pridrahé. Niekto z partie povedal, že pozná výborné miesto na táborenie pri Spišskej Novej Vsi. Vlakom alebo stopom pricestovali do Hrabušíc. Na konci tejto dediny bol drevený most cez  rieku Hornád a za ním kúsok hore doprava veľká lúka. Dobrý prístup, blízkosť rieky, možnosť kúpania sa, kemp vhodný na postavenie stanov a hranie pri večerných ohňoch. A možnosť každodenných výletov do okolia - najmä kaňony Slovenského raja.

To všetko viedlo k tomu, že toto táborisko Maniláci s blízkymi kamarátmi zo Slovenska, Čiech a Moravy každoročne navštevovali. Termín stretnutí – nie potlachov, býval na začiatku augusta. Dátum vždy stanovili medzi sebou ústne. Vzájomná dohoda bola, že o tomto mieste a stretnutiach na ňom sa nebudú ďalej rozširovať a ak si niekto niekoho nového privedie, ručí za neho.

Napriek tomu sa v lete 1960 dostalo „von“, že sa pri Hrabušiciach na lúke bude konať veľký potlach Čechov, Moravákov a Slovákov. Hoci vtedy nebol internet ani mobily a telefón doma mal málokto, nepravdivá správa sa šírila veľkou rýchlosťou po celej republike. A ešte so zaručenou informáciou, že ide o veľký celoštátny potlach. Preto začali prvý augustový víkend prichádzať do Hrabušíc davy trampov.

Stop - s gitarou Cassidy, biela košeľa Dave, vpravo Usman z Brna

Osada Manila v daný termín začala dovolenku v Tatrách a potom sa presunuli na tradičné stretnutie na lúku za Hrabušicami.

Ku koncu týždňa sa na ňu ale začalo schádzať veľa trampov z rôznych kútov republiky. Všetci tvrdili, že prišli na veľký potlach. Andy s kamarátmi už vedeli, že je zle. V tých časoch ak sa nejaký potlach konal, tak to muselo byť tip – top: určený organizátor, rozoslané pozvánky, pripravené táborisko, nachystané drevo. A nič také sa samozrejme nepripravovalo. Pochopili, že miesto a čas ich letnej sleziny boli vyzradené. Príliš veľa ľudí, hliadky na stanici, pri krčmách či obchodoch im neboli po vôli a tak sa rozhodli odísť. Nikto ich ale nevypočúval, nebil ani neprenasledoval.

Veľký počet a pohyb stoviek trampov z Čiech, Moravy a Slovenska smerujúci do malej dedinky samozrejme nemohol ujsť pozornosti príslušníkom Verejnej bezpečnosti (VB). Keď sa už na lúke a v okolí  pohybovalo množstvo mladých, podobne vystrojených ľudí a ďalší stále prichádzali, hliadky začali zastavovať prichádzajúcich trampov, bola zapojená aj armáda. Kontrolovali doklady, zisťovali odkiaľ a prečo trampi prišli. Nikoho však nezbili ani nezatkli. Keď sa tieto opatrenia VB rozniesli, mnohí trampi, sa snažili radšej kontrole vyhnúť a na hrabušickú lúku ani nešli. Väčšina z nich si totiž tak ako Manila prišla spojiť potlach aj s letnou dovolenkou. Zamierili  radšej na vander na iné miesta v Slovenskom raji, prípadne ďalej, kde potom zostali niekoľko dní, kým kontroly neprestali. Takže na údajný potlach mnohí ani nedorazili, iní sa po kontrole vrátili domov. Ale to sa už do sveta rozniesla ďalšia zaručená správa, že celoštátny potlach sa nekonal, lebo ho krvavo potlačila a rozohnala bezpečnosť s vojskom.

Trampi, ktorí pokračovali na vander do vzdialenejších miest postretali ďalších „utečencov“. V niektorých prípadoch tak vznikli nové priateľstvá, tak ako Šoc a jeho osada Desperádo Bratislavy. Do Hrabušíc prišli stopom. Keď videli čo sa deje opustili preplnenú lúku za mostom. Na druhý deň pri výstupe na Kláštorisko ich kontrolovali vojaci, ale chceli len vidieť občianske preukazy a pustili ich ďalej. V Slovenskom raji sa potom zoznámili s Tonym Linhartom a jeho osadou Mantrap z Prahy a kamarátstvo pretrvalo desaťročia. Neskôr osada Manila prestala na lúku za mostom cez Hornád chodiť. Stala sa totiž miestom pionierskych táborov a zrazov SZM.

Pri rozhovore s Andym ma zaujalo, že napriek obmedzenému spôsobu komunikácie tej doby v porovnaní s dnešnou, trampi si dokázali veľkou rýchlosťou odovzdávať informácie. Aj keď v tomto prípade boli nepravdivé a pretrvávajú dodnes. Verím, že tento článok prispeje k tomu, aby čitateľovi priblížil skutočné udalosti zo začiatku augusta v r. 1960 v Hrabušiciach.

Spomienky Andyho T.O. Manila a Šoca z T.O. Desperádo v roku 2015 + dodatok napísala Andy Bábovka – Andrea Benčová, T.O. Pohoda Karlova Ves Bratislava, október 2022

Foto: archiv Andy a Šaman Myšina, obaja T.O. Manila